Billingsova Ovulačná Metóda bola objavená doktorom Johnom Billingsom v Melbourne v Austrálii v roku 1953. Spolu so svojou manželkou doktorkou Evelyn Billingsovou vyučovali túto metódu po celom svete. Dnes je vyučovaná a úspešne používaná pármi vo viac ako 100 krajinách celého sveta. Billingsova Ovulačná Metóda je využívaná ženami vo všetkých štádiách reprodukčného života na dosiahnutie tehotenstva, oddialenie tehotenstva a na monitorovanie ich reprodukčného zdravia. Predtým ako bola vynájdená Billingsova Ovulačná Metóda bola jedinou prirodzenou metódou plánovania rodičovstva Rytmická Metóda. Táto metóda bola založená na predpoklade, že ovulácia nastáva približne 14 dní pred menštruáciou. Páry sa preto zdržiavali intímneho spojenia niekoľko dní predtým a potom (keďže spermie môžu prežívať až 5 dní v ženských pohlavných orgánoch a vajíčko žije do 24 hodín).

Táto metóda však mala vysoké percento zlyhania, pretože nevedela spoľahlivo stanoviť ovuláciu. Každá žena je iná a ovulácia môže nastať 11 – 16 dní pred menštruáciou. Ďalším problémom je fakt, že čas ovulácie sa z cyklu na cyklus mení. Taktiež môže môže dôjsť k významnej variácii dĺžky cyklu y dôvodu stresu, laktácie, alebo nastupujúcej menopauzy. Jasná bola potreba nájsť znak plodnosti, ktorý by vedela každá žena rozpoznať. S týmto vedomím hľadal Dr. John Billings v medicínskej literatúre až našiel niekoľko odkazov na klzký hlien, ktorý je tvorený bunkami krčka maternice v čase okolo ovulácie.

Mohol by byť hlien používaný ako znak plodnosti? Po tom, čo sa pýtal množstva žien mu bolo jasné, že nejaký typ výtoku počas menštruačného cyklu je u žien normálne pozorovaný. Potom už zostalo len zistiť, aký je typický obraz počas cyklu, a či ženy vedia rozlíšiť ich plodné obdobie. V spolupráci so stovkami žien rýchlo stanovil štandardný obraz hlienu. Bolo jasné, že pocit, ktorý vzniknutý hlien vyvoláva, takisto ako jeho vzhľad umožňuje ženám rozpoznať nástup plodnosti.

Do polovice 60-tych rokov 20. storočia boli dokončené dlhé klinické štúdie záznamov cyklov a boli stanovené prvé odporučenia na kontrolu plodnosti. V tejto fáze však bol známy iba obraz hlienu v čase ovulácie a neplodné poovulačné obdobie. Do roku 1966 Dr. Evelyn Billingsová popísala predovulačný obraz neplodnosti sucha, alebo obraz neplodnosti s hlienom. Páry už nemuseli  znášať obdobie dlhej abstinencie, pretože jej výskum potvrdil, že intímny styk  v období sucha, alebo v prítomnosti hlienu, ktoré žena spoľahlivo vyhodnotí  ako jej základný obraz neplodnosti, ktorý sa nemení, nemôže viesť k počatiu.

V roku 1971 Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO) zrealizovala 5 národných štúdií a doporučili metódu nazvať Billingsova Ovulačná Metóda, aby sa odlíšila od iných metód prirodzeného plánovania rodičovstva. Teplotná metóda a Rytmická metóda sa prestali používať pre ich nespoľahlivosť. Ďalších viac ako 50 rokov vedeckého výskumu a hormonálnych štúdií potvrdilo, že hlien krčka maternice je najspoľahlivejší znak plodnosti. Náš spôsob výučby bol aktualizovaný a vylepšovaný tak, aby boli stanovené univerzálne platné odporučenia na kontrolu plodnosti, ktoré zaručujú, že Billingsova Ovulačná Metóda je tak spoľahlivá pri oddialení tehotenstva ako akákoľvek iná moderná dostupná metóda plánovania rodičovstva.

Billingsova Ovulačná Metóda má v súčasnej dobe rastúcu popularitu, pretože pomáha ženám s problémami otehotnieť rozpoznať obdobie, v ktorom majú najväčšiu šancu počať.

Na výskumy tých, ktorí vyvinuli Billingsovu Ovulačnú Metódu sa spoliehajú aj iné metódy prirodzeného plánovania rodičovstva.